Mentorship is integral to ministry in the Catholic Church, as well as to life in the home. In ministry we are privileged to be able to participate in the Blessed Trinity’s divine and loving mentorship of every soul. In His gracious plan of salvation, God, our heavenly Father provides for us to receive all the guidance we need for our journey to Him, for our everlasting homecoming. Through the sending of His own Son and Spirit, He not only teaches us the Way to Him but also gives Himself to us to be our companion on this royal highway. The Church, the Body of His Son, formed by the Spirit, mothers and mentors us on this journey, and it is within this Body that each of us who are also called into ministry — whether as ordained members, as parents, or as lay catechists and pastoral associates — exercise a mentorship for those whom we serve. Our ministry, then, is a participation in His mentorship. Our ministry is one of the ways in which God makes this generous provision of mentorship for others.

This workshop explores the most critical element in the graced work of passing on the faith — you. Because the content of the faith is a Person — the Person of Christ — the person of the catechist is pivotal for success. The vocation of the catechist is to be a witness of Christ’s goodness, of His zeal, of His ways, of Him — to be like the Master. “Whatever be the level of his responsibility in the Church, every catechist must constantly endeavor to transmit by his teaching and behavior the teaching and life of Jesus” (St. John Paul II, Apostolic Exhortation "On Catechesis in Our Time," Catechesi tradendae (CT) 6). This calling is both joyfully thrilling, and jarringly daunting. It is a supernatural work, beyond our natural capacities. “Catechesis . . . is consequently a work of the Holy Spirit, a work that He alone can initiate and sustain in the Church” (CT 72). And sustain in you. This foundational workshop offers inspiration, insight, and guidance to encourage catechists as they strive to live out their privileged vocation.

The ministry of catechesis and the ministry of spiritual formation are ordinarily somewhat separate in people’s understanding. Yet in the Church’s mind, they relate naturally and necessarily. In the General Directory for Catechesis we read, “Truly, to help a person to encounter God, which is the task of the catechist, means to emphasize above all the relationship that the person has with God so that he can make it his own and allow himself to be guided by God. . . . The catechist is essentially a mediator. He facilitates communication between the people and the mystery of God, between subjects amongst themselves, as well as with the community” (139, 156). This workshop explores what it means to be guided — an intentional docility and trust in the Church's ability to lead us to spiritual growth, to peace with God, to sanctity. Building upon this, we then examine the fundamentals of what it means for you to guide another soul in a catechetical context, so that you can more intentionally seek to be all that the catechetical vocation is graced to become. This workshop's creation was made possible through a generous grant by the Our Sunday Visitor Institute.

Mother Church insists that catechesis that truly evangelizes hearts, and that meets souls in the place of greatest need, must be unshakably centered upon Him who is our beginning and our end —Jesus Christ. We teach Jesus, and everything we teach, we teach in reference to Him, thus teaching Christo-centrically. Come explore how to unfold the life-giving truths of our faith with Jesus placed clearly at the center of all things: our teaching content, our teaching methods, and our own personal witness to others whom God has called us to love.

This workshop is about the central importance of personal vocation. In the words of St. John Paul II, the human person, each unique and unrepeatable, is “the primary and fundamental way for the Church” (RH 14). Each is called to a graced path: to eternal divine beatitude, and to live as a person devoted to the good of his or her neighbor. We will discuss the meaning of personal vocation as it emerged from the Second Vatican Council and was developed in the teaching of St. John Paul II. The unfortunate neglect of personal vocation will also be addressed. We will discuss the pressing need for integrating personal vocation into all Catholic formation. Mentors must situate their mentorship squarely within their own unique callings. In turn, they must help those in their care further clarify and deepen their own personal vocations. Personal vocation should not be a peripheral concept for the Catholic but a central and integrating principle of a life lived in and for Christ.

An important part of being a mentor is getting to really know the person under your care. In this workshop, we explore various kinds of questions related to this work of discovery, and demonstrate which ones best accomplish the objective of authentically revealing that person’s thoughts and needs to productively and wisely build the mentoring relationship. Poor questions result in missed opportunities or weak rapport. Great questions truly serve to open up a soul and build strong mentorship. We especially emphasize the value of open-ended questions oriented toward drawing out a person’s life story.  This workshop's creation was made possible through a generous grant by the Our Sunday Visitor Institute.

Empathic listening makes a profound impact on mentoring relationships and in the mentor’s ability to influence effectively someone seeking guidance. When mentors ask good questions, they demonstrate a sincere interest in getting to know those in their care. Such questions orient the relationship towards more authentic sharing, and thereby allows the Holy Spirit to foster spiritual progress and genuine openness to God’s will. This workshop is intended to complement the workshop on asking good questions. Empathic listening is the counterpart skill that enables mentors to truly understand another person intellectually as well as emotionally. As well as addressing the meaning of empathy, we discuss how Jesus provides the superlative pattern for this service to souls. This workshop's creation was made possible through a generous grant by the Our Sunday Visitor Institute.

St. Teresa of Calcutta stated that, “I never look at the masses as my responsibility; I look at the individual.  I can only love one person at a time, just one, one, one. . . So you begin.  I began – I picked up one person.  Maybe if I didn't pick up that one person, I wouldn't have picked up forty-two thousand. . . The same thing goes for you, the same thing in your family, the same thing in your church, your community.  Just begin – one, one, one.”  All conversion is local.  Formation in the faith is always first and foremost God’s attentive presence to the individual.  From this principle arises the importance of mentorship, and for that guidance to be proximal and personal: a mentoring accompaniment.  This workshop encourages all those in any form of ministry to discover by experience the value of making the effort to be more personally available to people.

“So they came to him and he appointed twelve; they were to be his companions and to be sent out to proclaim the message, with power to drive out devils.” (Mark 3: 13-14) The theme of discipleship is strong in the United States Conference of Catholic Bishops' document called Renewing the Vision. This workshop looks at what discipleship entails and what it means to help teens be not just a follower of Christ, but a disciple of Christ. And through helping teens become disciples of Christ, we help them along this path of companionship with Christ both now and to eternity.

Poznať a rozumieť Písmu je základom života katechétu. Tento seminár sa zameriava na to, ako Božie slovo, odovzdávané v Svätom písme, buduje a prehlbuje náš vzťah s Ježišom Kristom a jeho Cirkvou. V Písme vidíme ďalekosiahly Boží plán, rozvíjajúci dejiny spásy. V ňom sa dá počuť Božie ohromujúce a vytrvalé pozvanie k spoločenstvu s ním. Sväté písmo by malo prenikať všetky formy katechézy, ale aj osobný život nás, katechétov. Keď tvoríme učebné plány, postavené na Písme, sprostredkujeme hlboké stretávanie s tým, čo je božské – láskou a výzvami, múdrosťou a nádejou, odpustením a milosrdenstvom; ale aj prostriedky, ako poznať Boha a poznať samých seba. Keď pri každej katechéze „lámeme“ Božie slovo, odomykáme tajomstvo Krista, odhaľujeme našim žiakom toho, ktorého túžia spoznať, a pestujeme blízkosť s Bohom, ktorá mení život.

Tento seminár prevedie účastníkov dejinami spásy prostredníctvom starobylej katechetickej techniky, ktorá používa Príbeh Biblie. Najdôležitejšie historické udalosti Biblie je možné stručne opísať v jednom príbehu, ktorý spája spoločná téma: zjednotenie s Bohom. Biblický príbeh zobrazuje drámu Božej lásky vo vzťahu ku každej duši a celému ľudskému pokoleniu: ako nás Boh stvoril, aby sme s ním boli zjednotení v láske; ako sme o toto zjednotenie prišli kvôli prvotnému hriechu; ako nás Ježiš opäť zjednotil s Bohom skrze svoje umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie, a ako Duch Svätý neustále zjavuje tieto spásne udalosti v živote Cirkvi, Pánovej nevesty. My, katechéti často podliehame zlozvyku učiť jednotlivé témy bez toho, aby sme ukazovali ich nadväznosť na širší kontext histórie spásy. Aby sme ostatných vtiahli do Božieho života a do Cirkvi, musíme im pomôcť, aby si Príbeh Biblie vzali za svoj. Všetko, čo Cirkev učí: pravdy, prikázania, liturgia, morálka, nadobúda zmysel, ak sa to podáva v kontexte biblického príbehu. Ten nám hovorí o našich duchovných koreňoch, našej dôstojnosti, cieli a povolaní každodenne nasledovať Ježiša Krista, prinášať  pokoj a opravdivú nádej tým, ktorých chceme učiť a evanjelizovať.

„...obsah katechézy nie je indiferentný vzhľadom na akúkoľvek metódu...“ (Všeobecné direktórium pre katechizáciu 149). Každý dobrý katechéta/animátor sa premyslene snaží o to, aby semienko viery rástlo, nádej aby bola živá a aby sa prehlbovala túžba milovať Boha a blížneho. V tomto seminári sa zameriame na metódu, ktorá dokonale korešponduje s cieľmi katechézy a ukazuje nám spôsoby, akými sa mnohí svätí katechéti snažili odovzdávať krásu, pravdu a dobro, spočívajúce v Kristovom spásnom zjavení.

Katechéza má za cieľ účasť na Božom živote. Je dôležité, aby sa katechéti* naučili efektívne zapojiť mladú myseľ a srdce každého dieťaťa, povzbudzovali ho, aby si ctilo a milovalo záležitosti viery, a pomáhali mu objavovať úžasnú lásku nežného Otca. Tento začiatočný seminár sa sústreďuje na základné metódy, akými sa deťom dá sprostredkovať blízkosť s Bohom a vernosť Cirkvi, ako aj techniky, ako zároveň s prehlbovaním lásky k Bohu a jeho pravdám vzbudzovať u detí úžas a bázeň.

*Katechéta – kňaz, laik alebo rehoľník/-čka, ktorý realizuje Kristov misijný príkaz – choďte a učte (porov. Mt 28,19). Tí, ktorí nemajú sviatosť kňazstva, majú k svojej práci v službe ohlasovania poverenie – kánonickú misiu. V našich podmienkach ide predovšetkým o učiteľov náboženstva. Katechéta je povolaný byť svedkom o Ježišovi Kristovi celou svojou katechetickou činnosťou, ktorá uvádza človeka do spoločenstva s Kristom a do dôverného vzťahu s ním. Je priamym sprostredkovateľom, ktorý uľahčuje komunikáciu medzi ľuďmi a Božím tajomstvom (porov. VDK 156). Katechéta má na zreteli výchovu k viere s cieľom viesť človeka k dokonalosti a spáse. Cirkev v každej dobe dbá na správne odovzdávanie kresťanského poznania a viery, aby každý človek cez ustavičné vzdelávanie a duchovné zdokonaľovanie došiel k plnej účasti na živote Krista. Pre úplnú predstavu o tom, ako univerzálna Cirkev chápe osobu a povahu katechétu, pozri nové Direktórium pre katechézu, za ktoré zodpovedá Pápežská rada na podporu novej evanjelizácie (2020), III. kapitolu.

Mnohé katechetické dokumenty Cirkvi sa odvolávajú na slová apoštolskej exhortácie Jána Pavla II. „O katechéze v našej dobe” (Catechesi tradendae) 51: „Vek a intelektuálny vývin kresťanov, stupeň ich cirkevnej a duchovnej vyspelosti a mnohé iné osobné okolnosti zaväzujú katechézu osvojiť si rozličné metódy, aby dosiahla svoj špecifický cieľ: výchovu k viere. . . . Rozdielnosť v metódach je znakom života a jeho bohatstva.” V tomto seminári si spomenuté tiež berieme k srdcu, keď skúmame rôzne štýly učenia sa detí (najmä z pohľadu teórie mnohonásobnej inteligencie Howarda Gardnera), ako aj Božiu viaczmyslovú pedagogiku, ktorú máme ako katechéti napodobňovať. Každé dieťa je od stvorenia schopné spoznávať a milovať Boha, a my máme v našej službe u detí nádhernú príležitosť vovádzať ich do spoločenstva s Najsvätejšou Trojicou – Otcom, Synom a Duchom Svätým. Najúčinnejšie to môžeme konať vtedy, keď pochopíme rozličné štýly učenia sa tých, ktorých katechizujeme, a budeme sa usilovať používať takú metodológiu, ktorá nám pomôže kreatívne osloviť každé dieťa.

Všeobecné direktórium pre katechizáciu v bode 59 hovorí, že „ . . . katechézu dospelých, keďže sa vzťahuje na osoby schopné plne zodpovedného súhlasu a záväzku, treba pokladať za hlavnú formu katechézy“. Chápe ju takto väčšina dospelých katolíkov?  Vyčleňuje väčšina farností dostatok zdrojov na podporu tohto úsilia?  Odrážajú metódy, používané vo farnostiach, tie najlepšie princípy učenia sa dospelých, ktoré sa líšia od metodológie práce s deťmi a mladými?  Tento seminár sa venuje najefektívnejším technikám evanjelizácie, katechizácie a formovania viery u dospelých, pričom za prvotné prostredie formácie dospelých pokladá rodinu a farnosť.

Seminár poskytuje filozofické nástroje nášmu vyučovaniu viery. Filozofia nemá za cieľ robiť naše hodiny nedosiahnuteľnými pre našich poslucháčov, ale práve naopak, má zapájať ich rozumové schopnosti, pomáhať nám vysvetľovať náuku tak, aby „dávala zmysel”, neuchyľovať sa iba k argumentu, „lebo som to povedal(a)“. Budú nám predstavené príklady filozofického prístupu k viere cez katolícky aj sekulárny svetonáhľad ako aj to, čo z toho vyplýva pre ľudskú osobu, a ako to v konečnom dôsledku pomáha pripraviť našich študentov na odpoveď na Ježišovu základnú otázku, ktorú položil svojim apoštolom aj každému z nás: „Za koho ma pokladáš?“

Aby mohol katechéta v každom čase odovzdávať pravdy viery, musí byť pevne ukotvený v Kristovi. Tento seminár sa bude zameriavať na bohatstvo duchovného života katolíka, zvlášť katechétov. Pre nás katechétov modlitba nie je zadnými dvierkami, ale naopak, prednou líniou obrany, krídlami, na ktorých by sa malo pozdvihovať každé úsilie. Naša spoločnosť má často problém spoznať, že neviditeľné duchovné veci sú v skutočnosti „reálnejšie“ a trvácnejšie než tie hmotné, ktorých sa môžeme každý deň dotknúť, vidieť ich, počuť a zakúšať. Preto je vhodné urobiť si revíziu našej duchovnej výzbroje alebo výbavy, aby sme ako katechéti dokázali radostne začleniť modlitbu do každého momentu svojho dňa aj vyučovania, a vytvárať prostredie katechézy preniknuté modlitbou.

Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je najväčším zo všetkých tajomstiev: jeden a jediný Boh je jednotou troch osôb. Trojica predstavuje aj náš konečný domov, cieľ nášho života. Toto tajomstvo, zjavené v Ježišovi, zjavuje a osvetľuje aj všetky ostatné kresťanské tajomstvá. Ak vieme, že Boh, Stvoriteľ neba a zeme, je jednotou milujúcich osôb, mení to náš pohľad na všetko. Mnohé náboženstvá veria v bohov, niektoré v jedného Boha, ale nič sa nevyrovná kresťanskej viere v jediného Boha ako spoločenstvo osôb, ktoré nám Ježiš pomenoval ako Otca, Syna a Ducha Svätého. 

V učebných osnovách sa často stráca ústredná pozícia tajomstva Trojice, ktoré je aj najzákladnejšou pravdou našej viery. Tento seminár sa nám pokúsi ukázať, ako efektívne učiť náuku o Trojici ako o cieli a naplnení života každého kresťana.

On je Alfa a Omega. On je vo všetkých, pred všetkými a skrze všetkých. Prvoradým a základným predmetom katechézy je, použijúc výraz drahý svätému Pavlovi, „Kristovo tajomstvo“ (CT 5). Preto každý, kto vyučuje katolícku vieru, musí byť ponorený do tohto tajomstva. Tento workshop predstaví pomocou Písma a Katechizmu Katolíckej cirkvi a tiež najnovších cirkevných dokumentov kľúčové doktríny, ktoré sa musia vyučovať, ak ide o Ježiša Krista. Skúmaním Ježišovho konania v Písme, jeho vzťahov a spôsobu, ako vyučoval, pomôžeme katechétom odhaliť Kristove tajomstvá, jeho vtelenie, vykúpenie a druhý príchod.

„Ježiš je smädný. Jeho prosba vychádza z hlbín Boha, ktorý po nás túži” (KKC 2560). Ježiš netúži len po vzťahu s mladými, ale aj s tými, čo s nimi pracujú.  Bohu v skutočnosti viac záleží na jeho službe ľuďom než na tom, aby si ľudia slúžili navzájom. Tento seminár sa zameriava na intenzívnu Božiu lásku k nám, osobný vzťah, ktorý tvorí stredobod našej služby.

„Potom vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu. Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať” (Mk 3, 13 – 14). Téma učeníctva silne rezonuje v dokumente Katolíckej biskupskej konferencie USA pod názvom Renewing the Vision (Obnovovať víziu). Tento seminár sa zaoberá tým, čo v sebe zahŕňa učeníctvo a čo znamená pomáhať dospievajúcim byť nielen nasledovníkmi, ale aj učeníkmi Krista. Táto pomoc ich uvádza na cestu spoločenstva s Kristom nie iba teraz, ale na večnosť.

Ako sa môžeme sústrediť na službu plánu Ducha Svätého a na vystrojenie jeho mocou, a nie na svoje vlastné cesty a ľudské sily? Pápež Pavol VI. napísal: „Zaiste metódy evanjelizácie sú dobré, ale ani tie najdokonalejšie prostriedky nevládzu nahradiť tajomné pôsobenie Ducha Svätého" (Evangelii nuntiandi 75). Nikto nezareaguje na evanjelium bez toho, aby ho najprv nepritiahol Duch Svätý, a nikto nemôže žiť vznešené povolanie kresťanského života bez toho, aby ho Duch Svätý neposilnil. Keď zabúdame, že naša konkrétna pomoc je Božím dielom, vyhoríme. Tento seminár skúma, kto je Duch Svätý, jeho pôsobenie pri osobnom obrátení a naše radostné prijatie daru plnosti Katolíckej cirkvi.

V úvode k Youcat-u (Katechizmu Katolíckej cirkvi pre mladých) pápež Benedikt XVI. vyzýva mladých ľudí: „Mali by ste vedieť, čomu veríte. Mali by ste poznať svoju vieru rovnako dôkladne, ako pozná IT odborník operačný systém svojho počítača. Mali by ste svojej viere porozumieť tak, ako rozumie dobrý hudobník dielu, ktoré hrá. Vo svojej viere by ste mali byť zakorenení … , aby ste dokázali účinne a rozhodne čeliť výzvam a pokušeniam dnešnej doby.“ Toto povzbudenie platí nielen pre mladých ľudí, ale aj pre nás, ktorí im slúžime. Ak chceme mladým účinne odovzdávať pravdy katolíckej viery a krásu svätej matky Cirkvi, musíme byť sami ponorení do učenia nášho Pána a neustále sa ho snažiť viac spoznávať. Tento seminár sa osobitne zameriava na formáciu pracovníkov s mládežou a pomáha nám pochopiť nesmierny význam toho, aby sa štúdium Svätého písma, Katechizmu Katolíckej cirkvi, dejín spásy atď. stalo nevyhnutným aspektom nášho života a našej práce.

Účinné birmovanie. To, čo biskup sviatostne udeľuje, je vždy účinné. Ako podporovať našich birmovancov a ich rodiny v tejto nesmierne náročnej modernej kultúre, aby to, čo odovzdávame v našich farnostiach a školách po katechetickej stránke, bolo aj spoľahlivo účinné? Ako zabezpečíme nielen program, ale aj proces obrátenia, aby účastníci neprežívali našu katechézu iba ako sériu požiadaviek, ktorými musia preliezť, ale ako nádej zo Zjavenia? Cieľom tohto seminára je preskúmať niektoré praktické stratégie, ktoré sa vzťahujú na túto a iné farské služby. Zahŕňa poznatky zo Svätého písma, posvätnej Tradície a Učiteľského úradu a skúma súčasné trendy týkajúce sa veku birmovania a usporiadania sviatostí kresťanskej iniciácie. 

Keď svätý Pavol poúčal mladého svätého Timoteja, napísal: „Nech nik tebou nepohŕda preto, že si mladý; ale buď vzorom veriacim v slove, v správaní, v láske, vo viere, v čistote“ (1 Tim 4, 12). My môžeme sv. Pavla napodobňovať tak, že povzbudíme mladých, ktorí sú nám zverení, aby objavili, kým ich Pán povolal byť, aby odpovedali na jeho pozvanie nasledovať ho a stali sa cnostnými mladými mužmi a ženami. Pre nás rodičov, kňazov, učiteľov, pastierov mládeže a katechétov je mimoriadne dôležité, aby sme sa naučili, ako efektívne zapájať myseľ a srdce každého mladého človeka, aby získal plný a hojný život, ktorý mu náš milujúci Otec ponúka. Počas tohto seminára budeme uvažovať o kľúčových aspektoch psychiky dospievajúcich vo veku 12 – 18 rokov a o tom, ako môžeme stavať na tom, čo sa u dospievajúcich prirodzene vyskytuje, aby sme Ježišovi umožnili vtiahnuť ich do Otcovho srdca.

Tento seminár ponúka súhrn základných princípov katolíckej morálky a toho, ako je náš morálny život zakorenený nielen v etickom kódexe alebo súbore pravidiel, ale hlboko v osobe Ježiša. Rozoberá niektoré z hlavných problémov, ktorým dnes v našej spoločnosti čelíme, a všetkým, ktorí podávajú vieru ďalej - či už vedúcim mládeže, katechétom, učiteľom katolíckych škôl atď. - pomáha postaviť spoľahlivé základy správneho morálneho myslenia, a to nielen pre seba, ale aj pre tých, ktorým slúžia.

Tento seminár načrtáva cieľ a chápanie posvätnej liturgie Cirkvi vo svetle úžasného Božieho plánu spásy. Pomáha pracovníkom s mládežou rozvíjať u dospievajúcich, ktorí sú im zverení, katolícku identitu prostredníctvom sviatostí Eucharistie a zmierenia, pričom ponúka pragmatické a osvedčené spôsoby, ako pomôcť dospievajúcim zúčastniť sa na liturgii, ako aj stratégie, ktoré im pomôžu vidieť Eucharistiu ako „zdroj a vrchol“ ich života. Vznik tohto seminára bol umožnený vďaka štedrému grantu od William H. Sadlier, Inc.

„Človek nemôže žiť bez lásky. Človek ostáva sám sebe nepochopiteľnou bytosťou a jeho životu chýba zmysel, ak sa mu nezjaví Láska, ak sa nestretne s Láskou, ak ju nezakúsi a si ju určitým spôsobom neosvojí, ak nemá na nej živú účasť“ (sv. Ján Pavol II., Encyklika Vykupiteľ človeka/Redemptor hominis 10). Láska, na ktorej máme mať „živú účasť“, je láska Božia. Boh nás miluje ako prvý a táto láska nám umožňuje milovať Boha nadovšetko a milovať blížneho ako seba samého. Svätý Ján Pavol II. ponúka zamyslenie a učenie o ľudskej láske v Božom pláne prostredníctvom svojho diela nazvaného Teológia tela. Tento seminár sa hlbšie zaoberá týmto dielom a ponúka pohľad na naše povolanie k dokonalej láske a jeho vzťah k povolaniu do manželstva a rodinného života. Vznik tohto seminára umožnil štedrý grant inštitútu Our Sunday Visitor Institute.

„Najúčinnejšie katechetické programy pre dospievajúcich sú integrované do komplexného programu pastoračnej služby pre mládež...“ (Národné - americké - direktórium pre katechézu, NDC, str. 201). Umenie odovzdávania viery nie je nikdy generickým. Je špeciálne naladené na tých, ktorých priťahuje Pánova dobrota. Tento seminár sa zameriava na charakteristické črty katechézy u adolescentov, ako ich rozoberá (americké) Národné direktórium pre katechézu, s praktickými príkladmi, ako ich využiť v prostredí služby mládeži.

Pochopiť univerzálne katechetické princípy, ako je napríklad prvé miesto „vzťahovej služby”, je dôležité pre každý typ formácie a evanjelizácie. Tieto princípy však ožívajú v kontexte jedinečných požiadaviek každej služby. Hoci o mnohých prvkoch metodológie sa diskutuje aj na našich ďalších seminároch, tento seminár poskytuje odpovede na konkrétne otázky týkajúce sa pastorácie mládeže, ako napríklad aplikácia ekleziálnej metódy u dospievajúcich, plánovanie rekolekcií a semestrov i účinné spôsoby, ako hovoriť k skupinám dospievajúcich.

„Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi…” (Hebr 1, 1 – 2). Keď sa druhá osoba Trojice stala telom a prebývala medzi nami, všetko sa zmenilo. Predtým (Boh) hovoril prostredníctvom iných, teraz k nám prichádza osobne. Tento model „vtelenej služby” by mal byť základom nášho úsilia osloviť dospievajúcich. Aby bola služba účinná, musí byť zámerne a dôsledne vzťahová. Ako raz napísal svätý Ján Bosco, je dôležité, „aby (mladí) boli nielen milovaní, ale aby vedeli, že sú milovaní”. Preskúmame, ako to v súčasnej kultúre robiť bezpečne a účinne.

„Keďže je človek stvorený na Boží obraz, má dôstojnosť osoby: nie je len niečím, ale niekým. Je schopný poznať seba, byť pánom seba samého, slobodne sa dávať a vstupovať do spoločenstva s inými osobami. Milosťou je povolaný k zmluve so svojím Stvoriteľom, aby mu dal odpoveď viery a lásky… “ (Katechizmus Katolíckej cirkvi 357). Dôstojnosť ľudskej osoby spočíva vo vzťahu, predovšetkým vo vzťahu s Bohom, ktorý nás stvoril na svoj obraz a vždy nás volá k sebe. Rovnako spočíva aj v našich vzťahoch s druhými, ktorí majú účasť na našom človečenstve. Každá z našich služieb v Cirkvi obsahuje povolanie ku vzťahu, a to vždy k podpore zdravých a uzdravujúcich vzťahov. Ako sa dozvieme v tomto seminári, základom všetkých zdravých a uzdravujúcich vzťahov sú určité komunikačné zručnosti. Tí, čo slúžia vo farnosti, nie sú terapeuti, ale praktizovanie zdravých spôsobov komunikácie podporuje zdravé vzťahy a môže dokonca prispieť k uzdraveniu tých, ktorým slúžia. Pristúpme teda k tomuto semináru s vedomím vzácnej dôstojnosti tých, ktorých nám náš nebeský Otec posiela do cesty, a s vedomím toho, že každý človek, s ktorým sa stretávame, v sebe nádherným spôsobom nesie úžasnú identitu Božieho dieťaťa.

Mentorovanie je neoddeliteľnou súčasťou služby v Katolíckej cirkvi, ako aj rodinného života. V službe máme privilégium byť účastníkmi na Božom láskyplnom mentorovaní, postoji Najsvätejšej Trojice voči každej duši. Vo svojom milostivom pláne spásy nám Boh, náš nebeský Otec, poskytuje všetko vedenie, ktoré potrebujeme na našej ceste k nemu, na náš návrat domov (na večnosť). Keď nám poslal svojho vlastného Syna a Ducha, ukázal nám nielen cestu k sebe, ale nám aj dal seba samého za spoločníka na tejto kráľovskej ceste. Cirkev, telo jeho Syna, formované Duchom, je matkou a mentorkou na tejto ceste a práve v tomto tele je každý z nás, ktorí sme tiež povolaní do služby – či už ako členovia posvätného stavu, ako rodičia alebo ako laickí katechéti či pastorační spolupracovníci –, mentorom pre tých, ktorým slúžime. Naša služba je teda účasťou na jeho mentorovaní a jedným zo spôsobov, akým Boh veľkoryso zabezpečuje mentoring druhým.

Tento seminár sa zameriava na najkľúčovejší prvok ušľachtilého diela odovzdávania viery: na vás. Pretože obsahom viery je Osoba — osoba Krista — , kľúčovou pre úspech je osoba katechétu. Povolaním katechétu je byť svedkom o Kristovej dobrote, o jeho horlivosti, o jeho metódach, o ňom — teda byť ako jeho Učiteľ. „Neustálym úsilím každého katechétu — nech má v Cirkvi akúkoľvek mieru zodpovednosti — musí byť svojím vyučovaním a vlastným správaním tlmočiť učenie a život Ježiša” (svätý Ján Pavol II., apoštolská exhortácia „O katechéze v našej dobe“, Catechesi tradendae (CT) 6). Toto povolanie je zároveň radostne vzrušujúce aj nepríjemne znepokojujúce. Je to nadprirodzené dielo, presahujúce naše prirodzené schopnosti. „Katechéza… je dielom Ducha Svätého, dielom, ktoré jedine on môže vzbudiť a udržiavať v Cirkvi” (CT 72) aj vo vás. Tento základný seminár prináša povzbudenie, hlbšie chápanie a rady; jeho cieľom je povzbudiť katechétov, ktorí sa usilujú žiť toto svoje privilegované povolanie.

Ľudia väčšinou vnímajú katechetickú službu a službu duchovnej formácie ako dve odlišné veci. No Cirkev ich vníma ako dve služby, ktoré spolu prirodzene a nevyhnutne súvisia. Vo Všeobecnom direktóriu pre katechizáciu čítame: „Priviesť človeka k stretnutiu sa s Bohom, čo je úloha katechétu, naozaj znamená postaviť si do centra pozornosti a urobiť vlastným vzťah, aký má Boh k človeku, a dať sa ním viesť… Katechéta je priamym sprostredkovateľom, ktorý uľahčuje komunikáciu medzi ľuďmi a Božím tajomstvom a medzi jednotlivcami navzájom a so spoločenstvom“ (VDK 139 a 156). Tento seminár rozoberá, čo to znamená nechať sa viesť — ako v sebe zámerne pestovať učenlivosť a dôveru v schopnosť Cirkvi viesť nás k duchovnému rastu, k zmiereniu s Bohom a k svätosti. Na základe toho potom preskúmame základy toho, čo znamená viesť inú dušu v katechetickom kontexte, aby ste sa mohli cieľavedomejšie usilovať stať všetkým, čím má katechetické povolanie byť.

Tento seminár mohol vzniknúť vďaka štedrému grantu Inštitútu Our Sunday Visitor. 

Matka Cirkev trvá na tom, že katechéza, ktorá skutočne evanjelizuje srdcia a vychádza v ústrety dušiam na mieste najväčšej potreby, musí byť neochvejne zameraná na toho, ktorý je pre nás začiatkom i koncom – Ježiša Krista. To, čo učíme, je Ježiš a všetko, čo učíme, učíme s odkazom na neho, teda učíme kristocentricky. Preskúmajte s nami, ako odhaľovať životodarné pravdy našej viery tak, aby bol Ježiš jasne v centre všetkého: obsahu našej výuky, našich vyučovacích metód a nášho osobného svedectva druhým, ktorých nás Boh povolal milovať. 

„Potom vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu. Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať” (Mk 3, 13 – 14). Téma učeníctva silne rezonuje v dokumente Katolíckej biskupskej konferencie USA pod názvom Renewing the Vision (Obnovovať víziu). Tento seminár sa zaoberá tým, čo v sebe zahŕňa učeníctvo a čo znamená pomáhať dospievajúcim byť nielen nasledovníkmi, ale aj učeníkmi Krista. Táto pomoc ich uvádza na cestu spoločenstva s Kristom nie iba teraz, ale na večnosť.